Útržky z histórie

Čsl. légie dobyli Ufu 23. 6. 1918

Dobytie Samary 8. 6. 1918 čsl. légiami

Čsl. légie dobyli Jekaterinburg 25. 7. 1918

Čsl.légie dobyli Kazaň 6. 8. 1918

Bitka čsl. légií pri Terrone (Francúsko)

Karel Kramář prichádza do Švajčiarska na čele delegácie českých poslancov zistiť, či to nie je iba propaganda, že Amerika, Francia a Anglia podporujú snahu Česko-Slovenskej Národnej Rady o vytvorenie nezávislého Česko-Slovenska. Prijal ich Štefan Osuský a predstavil ich na francúzkej ambasáde a na anglickom a americkom zastupiteľstve v Berne. V Ženeve ich oboznámil s medzinárodnou situáciou a po príchode Beneša z Paríža sa všetci zúčastnení dohodli, že v novom štáte:

• T.G.Masaryk bude prezidentom
• Karek Kramář bude ministerským predsedom
• Eduard Beneš bude ministrom zahraničia
• M.R.Štefánik bude ministrom vojny (M.R.Štefánik bol v tom čase na Síbiri s čsl. légiami)

Neskôr sa Beneš a Klofáč tajne dohodli, že Klofáč bude ministrom národnej obrany, čím sa úloha Štefánika zredukovala na ministra čsl. armády v zahraničí.

Vyhlásenie dočasnej ústavy Česko-Slovenska

Počet členov Prvej Katolíckej Slovenskej Jednoty 

• 1891 - 4,063 členov
• 1914 - 46,791 členov
• 1918 - 51,817 členov

Národný Slovenský Spolok mal r.1918 - 39,118 členov.  

Telocvičná Slovenská Jednota Sokol (Gymnastic Slovak Union Falcon) mala r.1918 - 14,381 členov

Rímsko a Grécko Katolícka Slovenská Jednota Sokol (Roman and Greek Catholic Gymnastick Slovak Union Falcon) mala r. 1918 - 19,450 členov

Všetky slovenské katolícke mužské,  ženské a mládežnícke organizácie v Amerike mali r. 1918 - 131,777 členov

Všetky ostatné slovenské organizácie (sekulárne, evanjelicke, "neutrálne") v Amerike mali r. 1918 - 74,134 členov

Činnosť Matice slovenskej bola obnovená 1. januára 1919. Oživotvorujúce valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív.

M.R.Štefánik sa vrátil zo Sibíri do Paríža. Mal s  E.Benešom ostrú výmenu názorov (hádku) vzhľadom na svoje "nové" postavenie vo vláde Česko-Slovenska. M.R.Štefánik mal byť ministrom vojny, ale Beneš a Klofáč sa tajne dohodli, že Klofáč bude ministrom národnej obrany, čím sa úloha Štefánika zredukovala na ministra čsl. armády v zahraničí.

Beneš, Kramář a Osuský, zástupcovia Česko-Slovenska na mierovej konferencii, sa rozhodli, že Osuský odíde z Paríža do Prahy na konzultácie s prezidentom T.G.Masarykom o usporiadaní Česko-Slovenska. Pri konzultáciach s Masarykom Osuský vyjadril svoj nesúhlas s postojom Beneša k otázke usporiadania republiky. Osuský, ako americký Slovák, bol prívržencom federalizácie. Beneš mal víziu francúzskeho modelu "Jeden a nedeliteľný národ - jeden a nedeliteľný štát. 

Po niekoľkých dňoch konzultácií prezident Masaryk rozhodol, že čsl. delegácia na mierovej konferencii má informovať radu konferencie, že Česko-Slovensko bude organizované podľa modelu Švajčiarskej Konfederácie. Toto rozhodnutie bolo dané písomne.

Počas rozhovorov Masaryka a Osuského v Prahe, Beneš v Paríži ponúkol vedúcim predstaviteľom mierovej konferencie (Supreme Council), že Sudety môžu byť pričlenené k Nemecku. Ale Briti a Francúzi boli proti, argumentujúc, že by to bolo "neslýchané", aby štát (Nemecko), ktorý začal svetovú vojnu, ktorý bol vo vojne porazený, dostal "do daru" územia, ktoré mu pred vojnou nepatrili.

1919, máj, (?) Kramář sa vzdal úlohy ministerského predsedu česko-slovenskej vlády.  Štefan Osuský sa stáva druhým delegátom na Parížskej mierovej konferencii, kde reprezentoval Česko-Slovensko v Reparačnej Komisii.

V roku 1919 tvorilo československé légie 150 tisíc vojakov. Čo sa týka zastúpenia, dominantné zastúpenie mali Česi – cca 138 tisíc vojakov. A po nich Slováci – 9 500 vojakov. 

Uzákonenie Ústavnej listiny Československej republiky

Slováci v Amerike mali v r.1920 možnosť čítať 54 slovenských periodík, z toho

• 6 denníkov
• 25 týždenníkov
• 5 dvoj-týždenníkov
• 15 mesačníkov
• 3 nešpecifikované

Bola založená Československá obec legionárska (ČsOL)

Pán Mark Stolárik spravil interview s pánom Štefanom Osuským, málo známym význačným slovenským diplomatom žijúcim v USA, o jeho živote, práci a úsilí o slobodu Slovákov a o vznik nezávisleho Česko-Slovenska. Anglickú verziu rozhovoru si môžete prečítať tu.

• Slováci v USA mali
  • 176 katolíckych farností
  • 29 evanjelickych farností
  • 62 evanjelickych misií

Na Furdekovo doporučenie seminarista Rovnianek odišiel do Ameriky. Po príchode do Ameriky sa rozhodol venovať sa radšej národným ako náboženským potrebám Slovákov v Amerike.

Slovenskí predstavitelia v Turčianskom Svätom Martine vyzvali amerických Slovákov, aby podľa ich príkladu nekládli dôraz na vzájomné (náboženské?) nedorozumenia, ale aby koordinovali svoje úsilie v jednotnom národnom hnutí. 

R.1909 Furdek sa vzdal úlohy prezidenta Slovenskej Ligy v Amerike a o rok neskôr tiež rezignoval z pozície editora časopisu Jednota.

Viaceré nevydarené investície prinútili Rovnianeka vyhlásiť bankrot svojej finančnej investorsko-úspornej spoločnosti P.V.Rovnianek & Comp. Mnohí Slováci, a aj Slovenská Liga v Amerike (5,000 dolárov), prišli o svoje úspory a investície. Rovnianek ušiel pred rozhnevanými investormi na Západ Ameriky, kde sa pokúšal o šťastie v zlatých baniach - ale neúspešne. 

Po predsedníctve v Slovenskej Lige v Amerike, po bankrote svojej finančnej spoločnosti, po neúspešnom pokuse o šťastie v zlatých baniach, Rovnianek zomiera v chudobe r.1933

Dr. Štefan Osuský sa narodil v Brezovej pod Bradlom r.1889

Fraternalistické organizácie v Amerike v tomto období pozostávali poväčšine z nových emigrantov. Členovia museli byť opatrní, aby nevzbudili dojem, že im viac záleží na ich pôvodnej vlasti ako na Amerike, ktorá ich pritúlila.

Slovenská republika rád (SRR) bol štát diktatúry proletariátu na väčšej časti územia východného a južného Slovenska od 16. júna do 7. júla 1919. Názov vychádza zo slova Rada(kolektívny orgán rozhodovania), ktoré zodpovedá ruskému Soviet a preto bola nazývaná aj ako Slovenská sovietska republika.

Bola vytvorená pod vplyvom Maďarskej republiky rád v dobe prechodnej vlny komunistických protestov a revolúcií po Októbrovej revolúcii v Rusku roku 1917 a Prvej svetovej vojne. Bola závislá od Budapešti a v pozadí jej vytvorenia boli snahy o obnovenie veľkého Uhorska, ktoré zaniklo krátko predtým koncom roka 1918.

• V dňoch 29. - 30. septembra 1938 zvolali v Mníchove Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko a Taliansko konferenciu, kde sa rozhodlo o osude Česko-Slovenska. Na rokovaní sa priamo nezúčastnili predstavitelia Česko-Slovenska, iba čakali vo vestibule budovy na výsledky.
• Dohodu podpísali nasledovní predstavitelia štyroch krajín:
  • Arthur Neville Chamberlain - Spojené kráľovstvo
  • Édouard Daladier - Francúzsko
  • Adolf Hitler - Nemecko
  • Benito Mussolini - Taliansko
• Rozhodlo sa o odstúpení sudetských území Nemecku. 

Štefánik bol v tom čase "Second Lieutenant" (podporučík?)

Vo vojenskom rozkaze z 30.nov.1915 sa píše: "Vzhľadom na svoj zdravotný stav má dovolené absolvovať cestu na niekoľko etáp a oddychovať na ceste podľa potreby".

Na začiatku vojny, keď naše hnutie nebolo ani len myšlienkou, keď naši vlasteneckí spolupracovníci začínali inštinktívne túžiť po hnutí za oslobodenie otčiny, on (Gen. M.R.Štefánik), ktorý už rozvíril záujem vo vysokých francúzskych politických kruhoch, začal s extrémne intezívnou aktivitou. Popri jeho veľmi vysokých personálnych daroch, je potrebné zdôrazniť, konkrétne, aké dôležité bolo pre naše hnutie, že mu Štefánik otvoril dvere do politických kruhov a k jednotlivým vládam, obzvlášť k Francúzskej a Talianskej vláde ... Predstavil našich spolupracovníkov všetkým dôležitým osobám. Položil základy našich diplomatických aktivít a sám bol naším prvým a najlepším diplomatom. Svojou extrémne intenzívnou aktivitou presahoval limity česko-slovenskej  problematiky. Zúčastňoval sa na dôležitých jednaniach  o rôznych medzinárodných politických a vojenských záležitostiach a ovplyvnil politiku Francúzska a Talianska. Hral veľmi dôležitú úlohu v príprave a uskutočňovaní akcií proti Rakúsko-Uhorsku.

To sú slová Dr. Edvarda Beneša z článku "Československý ministr války generál Štefánik mrtev" , ktorý vyšiel  v parížskych novinách "Československá Korespodence" 6.mája 1919.

V máji 1916 prišiel letec Štefánik do Talianska a dostal povolenie od ministerstiev zahraničia a vojny, aby mohol lietať nad líniami Rakúsko-Uhorskej armády a rozhadzovať propagačné letáky. Manifest v letákoch vyzýval Čechoslovákov (sic) aby sa nebáli a dezertovali do Talianska, kde im bude dovolené vstúpiť do tvoriacich sa čsl. légií a bojovať na strane spojencov. Tento manifest vzbudil veľký záujem medzi českými a slovenskými vojakmi bojujúcimi v c.k. armáde. Tisíce z nich dezertovali do Talianska.

Zložité rokovania, aby čsl.armáda bola samostatnou vojenskou jednotkou

Štefánik odchádza do Talianska na pokračovanie ťažkých rokovaní s talianskou vládou, aby dovolila vznik čsl. légií v Taliansku.

Zložité rokovania a cestovanie medzi Rímom, Pádovom a Parížom boli úspešne ukončené 21.apríla 1918 v Braschi Palace. Pozri 1918.04.21

Zmluva, ktorú 21.apríla 1918 v Braschi Palace podpísal Štefánik, Orlando a Zuppelli začínala takto:

Kráľovská talianská vláda uznáva existenciu Česko-Slovenskej armády, jednu a autonómnu, ktorá spadá (národne, politicky a legálne) pod velenie Národnej Rady Českých a Slovenských Zemí.

24.mája 1918 bola na slávnosti pred pomníkom Kráľa Viktora Emanuella II rozvinutá legionárska zástava a odovzdaná čsl. vojenskej jednotke.

Na slávnosti sa zúčastnili Štefánik, Orlando, Sonnino, Nitti, Meda, Bissolani, major Ríma a ambasádori Spojencov. 

5.júna 1918 sa Štefánik zúčastnil dekorácie "svojich" legionárov v prítomnosti talianskeho kráľa.

30.júna 1918 boli vydané "Špeciálne inštrukcie pre vnútornú a administratívnu organizáciu čsl. vojenských jednotiek v Taliansku."

Súčasne bola uzavretá dodatková zmluva medzi Národnou radou českých a slovenských zemí a Kráľovskou talianskou vládou.

1016.04.27 stretnutie Štefánika s Gabriele d'Annunzio in Venice

Vo svojom posolstve Českému ľudu, ktoré zaslal 12.decembra 1918 ctený Orlando sa uvádza:

"21.apríla 1918 som podpísal s plukovníkom (sic) Štefánikom zmluvu medzi Radou Česko-Slovenska a Talianskou vládou o ustanovení Českých légií. A teda, ak armáda sa môže považovať za najúplnejší, najreprezentatívnejší a najrukolapnejší symbol Štátu, potom Český štát bol uznaný po prvýkrát Talianskym štátom."