Útržky z histórie

24.mája 1918 bola na slávnosti pred pomníkom Kráľa Viktora Emanuella II rozvinutá legionárska zástava a odovzdaná čsl. vojenskej jednotke.

Na slávnosti sa zúčastnili Štefánik, Orlando, Sonnino, Nitti, Meda, Bissolani, major Ríma a ambasádori Spojencov. 

Čsl. légie dobyli Penzu 29. 5. 1918

POZRI 

http://slovenskezahranicie.org/node/71

5.júna 1918 sa Štefánik zúčastnil dekorácie "svojich" legionárov v prítomnosti talianskeho kráľa.

Dobytie Samary 8. 6. 1918 čsl. légiami

Bitka čsl. légií na Piave

Čsl. légie dobyli Ufu 23. 6. 1918

30.júna 1918 boli vydané "Špeciálne inštrukcie pre vnútornú a administratívnu organizáciu čsl. vojenských jednotiek v Taliansku."

Súčasne bola uzavretá dodatková zmluva medzi Národnou radou českých a slovenských zemí a Kráľovskou talianskou vládou.

Čsl. légie dobyli Jekaterinburg 25. 7. 1918

Čsl.légie dobyli Kazaň 6. 8. 1918

Washingtonská deklarácia

Bitka čsl. légií pri Terrone (Francúsko)

Karel Kramář prichádza do Švajčiarska na čele delegácie českých poslancov zistiť, či to nie je iba propaganda, že Amerika, Francia a Anglia podporujú snahu Česko-Slovenskej Národnej Rady o vytvorenie nezávislého Česko-Slovenska. Prijal ich Štefan Osuský a predstavil ich na francúzkej ambasáde a na anglickom a americkom zastupiteľstve v Berne. V Ženeve ich oboznámil s medzinárodnou situáciou a po príchode Beneša z Paríža sa všetci zúčastnení dohodli, že v novom štáte:

• T.G.Masaryk bude prezidentom
• Karek Kramář bude ministerským predsedom
• Eduard Beneš bude ministrom zahraničia
• M.R.Štefánik bude ministrom vojny (M.R.Štefánik bol v tom čase na Síbiri s čsl. légiami)

Neskôr sa Beneš a Klofáč tajne dohodli, že Klofáč bude ministrom národnej obrany, čím sa úloha Štefánika zredukovala na ministra čsl. armády v zahraničí.

Vyhlásenie nezávislosti Česko-Slovenska

Martinská Deklarácia

T.G.Masaryk prestal brať do úvahy zmluvy s americkými Slovákmi a začal politiku "centralizácie" Československa do jednotného štátu. To začalo vyvolávať pobúrenie medzi slovenskými katolíkmi v Amerike aj na Slovensku. Sekulárni a evanjelícki Slováci to vítali. Poukazujúc na Pittsburskú Dohodu sa katolícki Slováci domáhali autonómie a počas nasledujúcich 20 rokov nasledujúc politický plán formulovaný v Amerike a prijatý Slovákmi v Európe pokračovali v zápase o autonómiu.

Vyhlásenie dočasnej ústavy Česko-Slovenska

Vo svojom posolstve Českému ľudu, ktoré zaslal 12.decembra 1918 ctený Orlando sa uvádza:

"21.apríla 1918 som podpísal s plukovníkom (sic) Štefánikom zmluvu medzi Radou Česko-Slovenska a Talianskou vládou o ustanovení Českých légií. A teda, ak armáda sa môže považovať za najúplnejší, najreprezentatívnejší a najrukolapnejší symbol Štátu, potom Český štát bol uznaný po prvýkrát Talianskym štátom."

V roku 1919 tvorilo československé légie 150 tisíc vojakov. Čo sa týka zastúpenia, dominantné zastúpenie mali Česi – cca 138 tisíc vojakov. A po nich Slováci – 9 500 vojakov. 

Činnosť Matice slovenskej bola obnovená 1. januára 1919. Oživotvorujúce valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív.

Začala sa 18. januára 1919 v zrkadlovej sieni Versaillského paláca pri Paríži. Práve tu, 18. januára 1871, bolo po prehratej vojne s Pruskom vyhlásené nemecké cisárstvo. Preto Francúzi trvali na tom, aby sa mierové rokovania konali v Paríži. Rokovania trvali nepretržite až do roku 1923, keď boli doriešené všetky územné problémy.

Zúčastnené štáty a zástupcovia

Na konferencii v Paríži sa zúčastnilo 27 víťazných štátov, porazené štáty zastúpené neboli. Sovietske Rusko konferenciu ignorovalo. Na konferencii pracovalo mnoho komisií (celkovo 58). Hlavný orgán konferencie – Radu desiatich – tvorili:

USA - Woodrow Wilson a Robert Lansing,
Veľká Británia – David Lloyd George a lord Arthur James Balfour, 
Francúzsko – Georges Clemenceau a Stephan Pichon, 
Taliansko - Vittorio Orlando a Sydney Sonnino,
Japonsko - barón Makino a vikomt Chinda.

Rada desiatich bola neskôr zmenená na Radu piatich (tvorili ju iba šéfovia delegácií piatich veľmocí), v prípade neprítomnosti Japonska alebo Talianska na Radu štyroch alebo Radu troch.

(pozri Parížska mierová konferencia)

Československú delegáciu na mierových rokovaniach viedol predseda vlády Karel Kramář, ale skutočnou vedúcou osobnosťou delegácie bol minister zahraničia Edvard Beneš. Sekretárom delegácie bol Štefan Osuský, ktorého prizvali z Londýna.

Česko-slovenská delegácia na konferencii bola v ťažkej situácii. Najhoršie bolo, že napriek tomu, že Česko-Slovensko patrilo medzi víťazné mocnosti, nemalo presne určené hranice štátu. Hranice štátov sa určovali na základe jedného z dvoch princípov, alebo z historického hľadiska alebo zo strategicko-ekonomického hľadiska. Z historického hľadiska mal vznikajúci štát nárok na Sudety, ale nie na Slovensko. Zo strategicko-ekonomického hľadiska to nebolo až také jasné. 

M.R.Štefánik sa vrátil zo Sibíri do Paríža. Mal s  E.Benešom ostrú výmenu názorov (hádku) vzhľadom na svoje "nové" postavenie vo vláde Česko-Slovenska. M.R.Štefánik mal byť ministrom vojny, ale Beneš a Klofáč sa tajne dohodli, že Klofáč bude ministrom národnej obrany, čím sa úloha Štefánika zredukovala na ministra čsl. armády v zahraničí.

Beneš, Kramář a Osuský, zástupcovia Česko-Slovenska na mierovej konferencii, sa rozhodli, že Osuský odíde z Paríža do Prahy na konzultácie s prezidentom T.G.Masarykom o usporiadaní Česko-Slovenska. Pri konzultáciach s Masarykom Osuský vyjadril svoj nesúhlas s postojom Beneša k otázke usporiadania republiky. Osuský, ako americký Slovák, bol prívržencom federalizácie. Beneš mal víziu francúzskeho modelu "Jeden a nedeliteľný národ - jeden a nedeliteľný štát. 

Po niekoľkých dňoch konzultácií prezident Masaryk rozhodol, že čsl. delegácia na mierovej konferencii má informovať radu konferencie, že Česko-Slovensko bude organizované podľa modelu Švajčiarskej Konfederácie. Toto rozhodnutie bolo dané písomne.

Počas rozhovorov Masaryka a Osuského v Prahe, Beneš v Paríži ponúkol vedúcim predstaviteľom mierovej konferencie (Supreme Council), že Sudety môžu byť pričlenené k Nemecku. Ale Briti a Francúzi boli proti, argumentujúc, že by to bolo "neslýchané", aby štát (Nemecko), ktorý začal svetovú vojnu, ktorý bol vo vojne porazený, dostal "do daru" územia, ktoré mu pred vojnou nepatrili.

1919, máj, (?) Kramář sa vzdal úlohy ministerského predsedu česko-slovenskej vlády.  Štefan Osuský sa stáva druhým delegátom na Parížskej mierovej konferencii, kde reprezentoval Česko-Slovensko v Reparačnej Komisii.

4.mája 1919 sa M.R.Štefánik sa vracal z Talianska domov na Slovensko svojím lietadlom Caproni spolu s talianskou posádkou. Pri pristávaní vo Vajnoroch lietadlo z doposiaľ nevysvetlených dôvodov havarovalo a celá posádka lietadla zahynula v troskách lietadla. M.R.Štefánik bol v tom čase generálom a ministrom vojny prvej vlády Česko-Slovenska.

Na začiatku vojny, keď naše hnutie nebolo ani len myšlienkou, keď naši vlasteneckí spolupracovníci začínali inštinktívne túžiť po hnutí za oslobodenie otčiny, on (Gen. M.R.Štefánik), ktorý už rozvíril záujem vo vysokých francúzskych politických kruhoch, začal s extrémne intezívnou aktivitou. Popri jeho veľmi vysokých personálnych daroch, je potrebné zdôrazniť, konkrétne, aké dôležité bolo pre naše hnutie, že mu Štefánik otvoril dvere do politických kruhov a k jednotlivým vládam, obzvlášť k Francúzskej a Talianskej vláde ... Predstavil našich spolupracovníkov všetkým dôležitým osobám. Položil základy našich diplomatických aktivít a sám bol naším prvým a najlepším diplomatom. Svojou extrémne intenzívnou aktivitou presahoval limity česko-slovenskej  problematiky. Zúčastňoval sa na dôležitých jednaniach  o rôznych medzinárodných politických a vojenských záležitostiach a ovplyvnil politiku Francúzska a Talianska. Hral veľmi dôležitú úlohu v príprave a uskutočňovaní akcií proti Rakúsko-Uhorsku.

To sú slová Dr. Edvarda Beneša z článku "Československý ministr války generál Štefánik mrtev" , ktorý vyšiel  v parížskych novinách "Československá Korespodence" 6.mája 1919.

Slovenská republika rád (SRR) bol štát diktatúry proletariátu na väčšej časti územia východného a južného Slovenska od 16. júna do 7. júla 1919. Názov vychádza zo slova Rada(kolektívny orgán rozhodovania), ktoré zodpovedá ruskému Soviet a preto bola nazývaná aj ako Slovenská sovietska republika.

Bola vytvorená pod vplyvom Maďarskej republiky rád v dobe prechodnej vlny komunistických protestov a revolúcií po Októbrovej revolúcii v Rusku roku 1917 a Prvej svetovej vojne. Bola závislá od Budapešti a v pozadí jej vytvorenia boli snahy o obnovenie veľkého Uhorska, ktoré zaniklo krátko predtým koncom roka 1918.

Sčítanie ľudu r.1920 zaznamenalo 619,866 Slovákov žijúcich v USA

• Slováci v USA mali
  • 176 katolíckych farností
  • 29 evanjelickych farností
  • 62 evanjelickych misií

Slováci v Amerike mali v r.1920 možnosť čítať 54 slovenských periodík, z toho

• 6 denníkov
• 25 týždenníkov
• 5 dvoj-týždenníkov
• 15 mesačníkov
• 3 nešpecifikované

Uzákonenie Ústavnej listiny Československej republiky

Bola založená Československá obec legionárska (ČsOL)

V auguste 1926 začala konferencia v Hague, ktorá mala určiť reparácie, ktoré mali porazené štáty v 1.svetovej vojne zaplatiť víťazným štátom. Spočiatku bola požiadavka, aby Česko-Slovensko zaplatilo 542 miliónov zlatých korún za škody a 750 miliónov zlatých frankov za oslobodenie.

Dr. Štefan Osuský, ktorý viedol vyjednávania za Česko-Slovensko, dosiahol, aby táto suma bola znížená o škody, ktoré spôsobila Rakúsko-Uhorská armáda po vyhlásení Česko-Slovenska 28.októbra 1918. Tým zachránil 2 generácie obyvateľov Česko-Slovenska aby boli "otrokmi" víťazných mocností. Dr. Beneš mu za jeho účinkovanie v reparačnej komisii osobne ďakoval.

Po predsedníctve v Slovenskej Lige v Amerike, po bankrote svojej finančnej spoločnosti, po neúspešnom pokuse o šťastie v zlatých baniach, Rovnianek zomiera v chudobe r.1933

• V dňoch 29. - 30. septembra 1938 zvolali v Mníchove Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko a Taliansko konferenciu, kde sa rozhodlo o osude Česko-Slovenska. Na rokovaní sa priamo nezúčastnili predstavitelia Česko-Slovenska, iba čakali vo vestibule budovy na výsledky.
• Dohodu podpísali nasledovní predstavitelia štyroch krajín:
  • Arthur Neville Chamberlain - Spojené kráľovstvo
  • Édouard Daladier - Francúzsko
  • Adolf Hitler - Nemecko
  • Benito Mussolini - Taliansko
• Rozhodlo sa o odstúpení sudetských území Nemecku. 

Slováci získali autonómiu, ale až po tom, ako Hitler a Mníchovská dohoda obmedzili územie a vplyv Česko-Slovenska.

Keď Hitler obsadil Čechy a Moravu "dovolil" Slovákom utvoriť svoj vlastný štát.

Slovenská Národná Rada vyhlásila 14.marca 1939 Slovenskú Republiku.

Pán Mark Stolárik spravil interview s pánom Štefanom Osuským, málo známym význačným slovenským diplomatom žijúcim v USA, o jeho živote, práci a úsilí o slobodu Slovákov a o vznik nezávisleho Česko-Slovenska. Anglickú verziu rozhovoru si môžete prečítať tu.