Proti Bolševikom

Submitted by starosta on Sat, 03/10/2018 - 21:12

Po Brestlitovskom mieri bolo rozhodnuté o presune legionárov do Vladivostoku po Transibírskej magistrále. A boli aj dohodnuté podmienky, za ktorých malo prísť k hladkému presunu. Medzi podmienkami bolo odovzdanie väčšiny zbraní, ale aj limity na počet legionárov, či počet vlakov v stanici. Československí legionári za presun sľúbili zachovať neutralitu (nezasahovať do mocenských bojov v Rusku) a odovzdať boľševikom väčšinu zbraní. To aj legionári splnili. Zbrane legionári odovzdávali v meste Penza (cca 44 diel, 216 guľometov a 21 000 pušiek).

 

lenin
Zdroj: http://www.legiefilm.cz/revoluce-v-rusku ​​​​

 

V tom čase bol J. V. Stalin ľudovým komisárom pre národnosti. A súhlasil s transportom legionárov. Bál sa situácie, že by sa vymkli kontrole... S odsunom súhlasil aj V. I. Lenin. Váhal len L. D. Trockij... Zvažoval možnosť, že by sa sovietske Rusko vrátilo k spojenectvu s Dohodou a bojovalo s Nemcami a s c. k.  armádou.

Napriek oficiálnemu súhlasu sa boľševici snažili vyvolať konflikt s legionármi a na mnohých miestach vlak s legionármi pustili len za úplatok. Potom Josef Stalin v tej dobe komisár stanovil novú podmienku – aby v légiách nepôsobili ruskí vojaci. Aj v tejto veci legionári ustúpili. Transport schválil aj J. V. Stalin telegramom kde píše, že Česi Slováci sa prepravujú nie ako bojová jednotka, ale ako skupina slobodných občanov...

V tom čase sa legionári v Rusku nachádzali v 63 vlakoch, po celej Transibírskej magistrále. Nastala tak zaujímavá situácia – československí legionári boli rozťahaní po celej magistrále v malých skupinkách a pomaly sa presúvali na východ. Počas samotného transportu boli československí legionári od bolševikov napádaní na viacerých miestach (Irkutsk, Zlatoust, Marjanovka...). Legionári však zachovali chladnú hlavu a tak ku konfliktu neprišlo.

V apríli 1918 sa na nátlak Nemecka zastavil presun československých legionárov na východ. Nemci sa s Rusmi dohodli na repatriácií zajatcov (výmena ruských za nemeckých a c. k. vojakov) a táto výmena prebiehala po železnici. Preto vagóny s československými legionármi museli čakať.

Zlom nastal 14. mája 1918 na stanici v Čeljabinsku. V stanici stál vlak s československými legionármi, ale aj vlak s nemeckými, rakúskymi a s maďarskými zajatcami. Z maďarského vlaku doletel medzi československých legionárov kovový predmet, ktorý zranil jedného z legionárov. Podľa písoných prameňov traja legionári vtrhli do maďarského vagóna, vytiahli previnilca von a zlynčovali ho. Vtedy zasiahla bolševická armáda a dala legionárov zatknúť. A zatkli aj československú delegáciu, ktorá chcela spor vzriešiť. Vtedy sa ostatní československí legionári nahnevali, pomerne rýchlo sa zmocnili zbraní a obsadili nielen stanicu, ale aj celé mesto.

Vtedy predstaviteľ bolševickej vlády L. D. Trockij dal pokyn bolševickej armáde, aby odzbrojili všetkých legionárov a zastrelili každého, kto bude mať pri sebe zbraň. A zajatí československí legionári mali dostať na výber dve možnosti – vstup do bolševickej armády, alebo pobyt v pracovnom tábore. Československí legionári telegram s týmto rozkazom zachytili a pochopili, čo by to pre nich znamenalo. Preto sa zoči voči tejto možnosti zas... nahnevali, zmocnili sa zbraní a... stali sa "pánmi Sibíri".

 

 

Roky spomenuté v texte
Historické udalosti spomenuté v texte
Chronologické údaje z tohoto článku nie sú zaznamenané v Chronológii