Československé légie vo Francúzsku

Submitted by starosta on Thu, 03/01/2018 - 05:52

Francúzsko bolo hlavnou dohodovou veľmocou. Veľká Británia a USA boli vnímané skôr ako podporovatelia Francúzska a Rusko malo svoje vlastné ciele. Preto mať centrum – hlavný stan v Paríži bolo praktické riešenie. Okrem toho že sa Paríž stal politickým centrom rodiaceho Česko - Slovenska, mali tu vzniknúť československé légie, ktoré by bojovala po boku Francúzov proti Nemcom. V tejto veci kľúčovú úlohu zohral Milan Rastislav Štefánik, vďaka nemu získali československé légie medzinárodné uznanie.

france 1
Volné dílo
File:Tcheco-slovaques a la caserne de Reuilly.PNG
Vytvořeno: 14. července 1918

 

Francúzska vláda bola počas I. sv vojny naklonená myšlienke založenia vojenských oddielov zložených z českých dobrovoľníkov, pretože s tým už mala skúsenosti. V rokoch 1870 – 1871 bojovalo takmer 300 Čechov dobrovoľne v Légiách priateľov Francúzska v Prusko – Francúzskej vojne a podieľali sa na obrane Paríža.

 

France 2
Volné dílo
File:Tcheco-slovaques a la caserne de Reuilly.PNG
Vytvořeno: 14. července 1918

 

Pred začiatkom vojny žilo vo Francúzsku cca 10 000 Čechov a Slovákov. Najväčšia časť z nich žila v Paríži a v blízkom okolí. Na upevnení národného podvedomia sa zaslúžili predovšetkým dve organizácie: Sokol a socialistický spolok Rovnosť. Rodáci vo Francúzsku boli stúpencami Česko - Slovenska – ako republiky. V tom čase zákony vo Francúzsku umožňovali cudzincom vstup do cudzineckých légií, ale nie vytvorenie vlastnej bojovej jednotky. A tak Česi a Slováci sa rozhodil vstúpiť do cudzineckej légie a pod francúzskou vlajkou bojovať za budúcnosť národa.

Československé légie fakticky začali existovať 16 decembra 1917, kedy francúzsky prezident Raymond Poincaré podpísal dekrét ktorý umožnil vytvoriť československé légie. Vzhľadom na obmedzené možnosti (kto chcel z krajanov už v armáde bol a medzi zajatcami neboli prakticky žiadny Češi a Slováci), začali prichádzať dobrovoľníci aj z iných krajín. Pôvodným zámerom bola 100 tisícová armáda.

Zo začiatku bolo prijatých cca 300 Čechov a Slovákov, neskôr ich počet dosiahol cca 600. Po vstupe do cudzineckej légie zložili slávnostnú prísahu na vlajku s českým, strieborne vyšívaním levom. Časom rota prijala názov Nazdar! Po zložení prísahy bola rota s československými legionármi presunutá na frontu do Champagne kde sa stali súčasťou Marockej divízie.

A tak sa rota 11 novembra 1914 po prvý krát ocitla na fronte a hneď v prvej línií. Na tomto mieste rota pretrvala až do apríla 1915. V tomto roku Francúzsko prijalo zákon, ktorý zakazoval vstup do cudzineckých légií členom tých národností, proti ktorým Francúzi bojovali. To bolo hlavnou príčinou, prečo sa po bitke u Arrasu nepodarilo doplniť pôvodné stavy československých légií a obnoviť samostatnú rotu.

A tak československí legionári, ktorí prežili... boli rozdelení do rôznych častí cudzineckej légie, vďaka čomu bojovali  nielen vo Francúzsku, ale aj v Grécku, v Alžírsku a v Maroku. Za zmienku tiež stojí, že spomedzi legionárov Štefánik vybral deviatych, ktorí prešli leteckým výcvikom a pôsobili ako letci vo francúzskej armáde.

V roku 1916 sa začal meniť postoj Francúzov k československým légiám. Francúzi si začali uvedomovať, že Česi a Slováci bojovali v ich armáde a za ich ciele a tak aj vďaka apelovaniu Tomáša Garrique Masaryka podporili vznik Československej armády vo Francúzsku.

V roku 1917 do francúzska prišlo cca 10 tisíc dobrovoľníkov doslova z celého sveta, aby vytvorili 21 a 22 strelecký pluk a Československú streleckú brigádu. Francúzi sa však odmietli vzdať Čechov a Slovákov pôsobiacich v cudzineckej légií a tak základom československých légií sa stali dobrovoľníci z Rumunska, ktorých priviedol Milan Rastlislav Štefánik, cca 1 200 dobrovoľníkov z Ruska (československí legionári, ktorým sa podarilo dostať do Francúzska vďaka Otokarovi Husákovi), ale aj prebehlíci do Srbska (500), ktorí sa cez Albánsko a Taliansko presunuli do Francúzska a v neposlednom rade Česi a Slováci z USA (3 tisíc), ale aj z Austrálie (14). Počet legionárov vo Francúzsku nakoniec dosiahol cca 10 tisíc.

Po skončení I. sv. vojny došlo k sformovaniu 23 a 24 streleckého pluku, ktoré už ako súčasť 5 československej streleckej divízie odišli do Česko - Slovenska, aby zasiahli do bojov na Tešínsku a na Slovensku. Zaujímavosťou je, že 23 strelecký pluk, tvorili Slováci z Ameriky. Preto sa jeho úlohou stalo oslobodenie Slovenska (spod Maďarov). Z pôsobenia legionárov vo Francúzsku najviac vstúpila do podvedomia bitka u Arrasu.

Bitka u Arrasu

Začiatkom roka 1915 Francúzi chystali veľkú ofenzívu na severe Francúzska a keďže cudzinecká légia bola elitným oddielom vo francúzskej armáde, marocká divízia spolu s československou rotou sa presunula na sever. Marocká divízia sa ocitla uprostred ofenzívy a mala viesť hlavný útok. Cudzineckú légiu v tom čase tvorilo cca 20 000 vojakov. Rozhodujúci okamih nastal 9. mája, kedy rota Nazdar! vyrazila do útoku na čele Marockej divízie. Československá rota dokázala rýchlo postupovať, za 90 minút prenikla cca 4 km do hĺbky nemeckej armády a obsadila dôležitú kvótu č. 140. Pri prieniku cez líniu a obsadení kvóty padli všetci dôstojníci a väčšina československej roty. Napriek tomu legionári kótu udržali, až do príchodu posíl. Nakoniec sa však velenie armády rozhodlo stiahnuť celú cudzineckú légiu. Keďže z 250 členov roty bez újmy na zdraví prežilo len cca 100 vojakov, rota prestala „existovať“ a Francúzi jej členov rozdelili do jednotlivých plukov.

Roky, ľudia, udalosti a lokácie v tomto článku nie sú spracované.
Chronologické údaje z tohoto článku nie sú zaznamenané v Chronológii