Útržky z histórie

Joseph II bol cisárom Rakúsko - Uhorska. Vydal sériu reforiem. Medzi iným sa snažil zaviesť nemčinu ako jediný administratívny jazyk Rakúsko-Uhorska, čo pobúrilo maďarskú (sic) šlachtu. Maďari (Uhorský snem) sa rozhodli "maďarizovať" Uhorsko, v ktorom žili členovia ďalších 5 národov (pozri štatistiku z r.1825).

Uhorsko malo 8,893,627 obyvateľov. Z toho bolo 3,385,000 Maďarov.
Ostatné obyvateľstvo tvorili Slováci, Podkarpatskí Rusíni (Ruthenes), Chorváti, Srbi a Rumuni.
Slovákov (Slowaques) bolo 2,903,000.

Latinčina bola nahradená maďarčinou ako oficiálny jazyk Uhorského kráľovstva. Iné národy odmietali maďarizáciu protredníctvom svojich akadémií, novín, časopisov a hlavne kodifikovaním svojich vlastných jazykov.

Ľudovít Štúr kodifikoval nárečie stredného Slovenska ako Slovenský jazyk.

Českí vodcovia počas revolúcie r.1948 požiadali Slovákov, aby sa spojili s Českom a vytvorili autonómny štátny celok v rámci Rakúska. Dvaja slovenskí vodcovia, Miloslav Hurban a Michal Hodža odmietli túto ponuku dúfajúc, že sa im podarí samostatný snem v rámci kráľovstva Maďarska (sic). Potlačenie revolúcie r.1948 habsburskými a ruskými vojskami urobilo koniec týmto špekuláciam o vytvorenie únie Slovákov a Čechov.

Slovenskí národní vodcovia pripravili návrh Memoranda so slovenskými národnými požiadavkami. Memorandum požadovalo uznanie slovenského národa, slovenského jazyka a vytvorenie autonómneho územia Horné Uhorsko (Upper Hungary (sic)) , kde sa bude používať slovenský jazyk, budú tam slovenské školy. Územie bude mať proporcionálne zastúpenie v uhorskom sneme a budú zaručené občianske slobody. Predtým ako slovenskí národne orientovaní šľachtici mohli predložiť toto memorandum na uhorskom sneme, slovenskí maďarsky orientovaní šľachtici, v mene všetkých Slovákov, toto Memorandum odmietli.

Slovenskí národní dejatelia otvorili 3 slovenské gymnáziá

Slovenskí národní dejatelia r.1861 založili v Turčianskom Svätom Martine Slovenskú Kultúrnu Spoločnosť nazvanú Matica Slovenská.

Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta 1863.

Za predsedu bol zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes.

Za podpredsedu bol zvolený evanjelický superintendent Karol Kuzmány.

(pozri sk.wikipedia.org) 

Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta 1865; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok.

Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh.

Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849).

(pozri sk.wikipedia.org) 

Na základe Rakúsko-Uhorského vyrovnania sa Rakúsko-Uhorská monarchia rozdelila na 2 časti duálneho štátu. Pre Slovákov tým začalo ťažké obdobie tvrdej maďarizácie.

Obdobie tvrdej maďarizácie. Výrok Kolomana Tiszu: Slovenský národ neexistuje.

V tomto období dostávali Slováci na Spiši (v tom čase akási "kozmopolitická" oblasť) od Poliakov informácie o dobrých zárobkoch v Amerike. Odtiaľ sa informácia šírila po celom slovensky hovoriacom území. Cena "šífkarty" bola asi $80, a tak mnohí Slováci sa veľakrát zadĺžili a onedlho sa ocitli  na Ellis Island (New York) na svojej ceste do Pittsburghu. Tvrdopracujúci immigranti obyčajne splatili dlh behom niekoľkých mesiacov a začali posielať ušetrené peniaze domov.

M.R.Štefánik sa narodil 21.júla 1880 v rodine skromného protestanského pastora v Košariskách.

Pražský biskup na žiadosť Clevelandského biskupa posiela do Ameriky mladého seminaristu Furdeka, aby sa pripravil na vedenie Českej farnosti Lurdskej panny Márie, kde po vysviacke Furdek pôsobil až do svojej smrti r.1915 

Prvá slovenská katolícka farnosť v USA vznikla v mestečku Streator, Illinois, r. 1883

Po zavretí troch slovenských gymnázií, dvaja bývalí študenti, Janko Slovenský a Július Wolf, prišli do USA. R.1885 začali v Pittsburghu vydávať Bulletin, prvé slovenské noviny v USA.

Na Furdekovo doporučenie seminarista Rovnianek odišiel do Ameriky. Po príchode do Ameriky sa rozhodol venovať sa radšej národným ako náboženským potrebám Slovákov v Amerike.

377,527 Slovákov, ktorí príšli do USA v rokoch 1889-1910, cieľové miesto usídlenia uviedli:

• 195,632 Pennsylvania
• 48,310 New York
• 35,729 New Jersey
• 30,785 Ohio
• 26, 351 Illinois

Prvá slovenská škola v Amerike vznikla pre slovenskej farnosti v mestečku Streator, Illinois, r.1889, 6 rokov po vzniku farnosti. Nezadlho potom začali "hromadne" vznikať slovenské farnosti a školy naprieč Amerikou.

Dr. Štefan Osuský sa narodil v Brezovej pod Bradlom r.1889

Rev. Štefan Furdek založil 4.septembra 1890 1.KSJ v Clevelande.

Jej mottom bolo "Za Boha a Národ".

1.KSJ vydáva časopis (týždeňník) Jednota

15. februára 1890 Peter Rovnianek zakladá v Pittsburghu, v Pennsylvanii Národný Slovenský Spolok.

V r.1892 Lutherans (sic) v USA založili Evanjelicku Jednotu.

Táto Jednota vydávala svoje vlastné noviny Slovenský Hlásnik (Slovak Herald).

V r. 1893 bolo naprieč Amerikou 277 Slovenských spolkov, ktorých členovia si navzájom pomáhali vo finančnej núdzi. Z nich bolo

• 148 v Pensylvánii
•  33 v New York
•  30 v Ohio 
•    8 v Illinois

Svetozár Hurban Vajanský bol uväznený za svoje národné aktivity. Situáciu v tedajšom Rakúsko-Uhorsku opísal v „Óde na Kolumbiu“

V r.1893 vznikli v Cleveland iné evanjelicke noviny , Hlas (Voice), vedené Jánom Pankuchom. Slovenskí Lutherani (sic) v Clevelande sledovali viac slovenské národné ciele, zakiaľ Chicagski Lutherani (sic) podporovali skôr "československú" myšlienku.

T.G. Masaryk, český profesor filozófie, začal v Bohémii hnutie "Hlasist".

Vydávatelia a editori slovenských periodík v Amerike sa stretli a dohodli sa na vytvorení Národného Fondu pre Slovensko (National Fund for Slovakia)

Gróf Apponyi, vtedajší maďarský minister školstva (vzdelania), pri svojej návšteve v Lýceu v Bratislave prehlásil, že "Brezová je hniezdom (protimaďarskej) rebélie".

Katolícki členovia Telocvičnej Slovenskej Jednoty Sokol (Gymnastic Slovak Union Falcon) boli "unavení" z neustálych výpadov vedenia Jednoty Sokol proti cirkevnému duchovenstvu. Preto založili r.1905 Rímsko a Grécko Katolícku Slovenskú Jednota Sokol - Roman and Greek Catholic Gymnastick Slovak Union Falcon.

Zástupcovia 13 slovenských organizácií a 9 slovenských novín sa stretli v New Yorku a vytvorili Centrálny Slovenský Narodný Výbor (Central Slovak National Committee) pre zbieranie financií pre potreby Slovákov v Uhorsku.

Štefan Osuský emigroval do Spojených Štátov.

Slovenskí predstavitelia v Turčianskom Svätom Martine vyzvali amerických Slovákov, aby podľa ich príkladu nekládli dôraz na vzájomné (náboženské?) nedorozumenia, ale aby koordinovali svoje úsilie v jednotnom národnom hnutí. 

Mnohí slovenskí katolícki kňazi v Amerike sa stretli 3.septembra 1906 vo Wilkes-Barre, Pensylvania a založili Katolícky Kongres Slovákov (Catholic Congress of Slovaks). 

Slovenské organizácie a noviny sa zišli 4.aprila 1907 v Pittsburghu a spoločne vyzvali zvolať Slovenský Národný Kongres.

Viac ako 10,000 delegátov, zástupcov rôznych slovenských spolkov v Amerike, sa "napratalo" 26.mája 1907 do priestorov Clevelandskej budovy  Greys Armory a zapálení túžbou po jednote Slovákov v Amerike založili Slovenskú Ligu v Amerike (Slovak League of America).

Prvým prezidentom Ligy sa stal Štefan Furdek, zakladateľ Prvej Katolíckej Slovenskej Jednoty a predsedovia rôznych iných slovenských organizácií sa stali vice-prezidentmi.

Veriaci v Černovej (dnes časť Ružomberka) chceli aby kostol, postavený za ich peniaze, vysvätitil ich kňaz Hlinka. Cirkevná vrchnosť však tohto „pansláva“ a „rebela“ rok predtým suspendovala a zatiaľ čo Hlinka odcestoval na prednáškové turné po Morave a Čechách, dal biskup Alexander Párvy príkaz, aby vysviacku chrámu urobili za asistencie žandárov poslušnejší kňazi.

Ale dav sa ozbrojenej garde postavil na odpor. Zazneli štyri salvy, 50 výstrelov a na mieste zostalo 9 mŕtvych a 15 ťažko ranených. Z nich zomreli ešte šiesti. Mŕtvych nechali ležať v kalužiach krvi až do večera. Najmladšia obeť, Tonka Lejková, mala iba 14 rokov.

Počas čosi viac ako prvého roka svojej existencie získala/vyzbierala Slovenská Liga v Amerike 12,000 dolárov pre podporu Slovákov v Uhorsku. Liga poslala 7,000 dolárov redakciam slovenských novín a slovenským politikom. Rovnako Liga pomohla aj vdovám a sirotám obetí Černovskej tragédie (27.október 1907).

Zo 71,172 Slovákov, ktorí prišli do USA v r.1908-1910 sa ich 41,726 (59%) vrátilo po čase späť na Slovensko.  Mnohí prišli druhýkrát alebo tretíkrát a ak si zvykli na americký spôsob života, priviezli so sebou rodiny a natrvalo sa usadili v USA.

R.1909 Furdek sa vzdal úlohy prezidenta Slovenskej Ligy v Amerike a o rok neskôr tiež rezignoval z pozície editora časopisu Jednota.

Začali vychádzať Národné Noviny (National News), oficiálna publikácia Národného Slovenského Spolku.

Podľa oficiálnej maďarskej štatistiky slovenský národ neexitoval. V sčítaní ľudu r.1910 nebola otázka  "Materinský jazyk", ale "Úradný jazyk". Podľa tohoto sčítania počet Slovákov klesol z viac ako 3 miliónov v r.1825 na menej ako 2 milióny v r.1910. Počet Maďarov za rovnaké obdobie vzrástol z 3,385,000 na 9,945,000.

Od r. 1819 do r. 1899 neboli zaznamenaní žiadni slovenskí immigranti v USA, pretože sa nazaznamenávali prichádzajúci podľa materinského jazyka, ale podľa krajiny odkiaľ prichádzajú. Sčítanie ľudu r.1910 zaznamenalo "Materinský jazyk". Podľa tohoto sčítania žilo v USA  284,444 Slovákov a 3,240,476 Slavic or Lettic (sic)

Bola to "čudná" klasifikácia (Slavic or Lettic), ako keby sme sa pýtali, či je niekto "German or Latin". 

• V r. 1910 vychádzalo v Amerike 12 slovenských týždenníkov. Mali dohromady náklad 112,500 výtlačkov.
• V tom istom čase mali Slováci v Uhorsku 20 týždenníkov s celkovým nákladom 48,300 výtlačkov.

Podľa záznamov immigračného úradu USA prišlo v r. 1911-1914 99,449 Slovákov

Albert Apponyi, bývalý uhorský minister vzdelania, prichádza na prednáškové turné do Ameriky. Clevelandskí Slováci mu pripravili na stanici nemilé privítanie piskotom a rozdávaním proti-Apponyi literatúry. 20 policajtov ho muselo doprevádzať napriek mnohým jasajúcim Maďarom, ktorí ho tiež prišli privítať. Omnoho "tvrdšie" zaobchádzanie od Slovákov a iných slovanských národností musel Apponyi podstúpiť v Chicagu.   Tí ho na verejných zhromaždeniach prehlásili za tyrana a jeho prejav pre Americkú Federáciu Spoločností prerušilo asi 2000 Slovanov, pred ktorými musel ujsť do svojho auta a iba obušky policajtov ho uchránili pred rozhnevaným davom. Organizátori Washingtonského Festivalu, ktorí tiež pozvali Alberta Apponyiho, svoje pozvanie odvolali s obavami pred ďalšími demonštráciami proti Apponyimu. 

Viaceré nevydarené investície prinútili Rovnianeka vyhlásiť bankrot svojej finančnej investorsko-úspornej spoločnosti P.V.Rovnianek & Comp. Mnohí Slováci, a aj Slovenská Liga v Amerike (5,000 dolárov), prišli o svoje úspory a investície. Rovnianek ušiel pred rozhnevanými investormi na Západ Ameriky, kde sa pokúšal o šťastie v zlatých baniach - ale neúspešne. 

Účastníci 5. Kongresu Slovenskej Ligy sa  dozvedeli, že (1) Liga má iba 1515 členov a že (2) na konte má iba 1,259.33 dolárov (po strate asi 5,000 dolárov investovaných do Rovnianekovej spoločnosti). Prezidentom po Rovnianekovi sa stal Albert Mamatey.

Podľa záznamov immigračného úradu USA prišlo v r. 1914-1918 2,925 Slovákov

Požiadavky Slovenskej Ligy v Amerike prezentované v Memorande Kongresu a Štátnemu Departmentu USA.

Z porovnania štatistických údajov z r.1910 (284,444) a z r.1920 (619,866), berúc do úvahy, že emigrácia počas 1.svetovej vojny poklesla, vyplýva, že začiatkom 1.svetovej vojny, v r.1914, v USA žilo asi 500,000 Slovákov.

Sú to však len odhady. Immigračný úrad napočítal 99,749 Slovákov immigrujúcich do USA medzi r. 1911-14 a 2,925 Slovákov immigrujúcich do USA medzi r. 1914-18

Pred r.1914 americkí Slováci dúfali vo vytvorenie autonómneho Slovenska v rámci Uhorska. Počas 1.svetovej vojny sa situácia zmenila. Slováci v Amerike, podobne ako v Európe, boli rozdelený do troch hlavných skupín, sekularisti, lutheráni a katolíci. Prvé dve skupiny dúfali vo vytvorenie najužšej možnej únie s Čechmi v jednotnom Československu. Tretia skupina, katolícka väčšina, naliehala aby bol vytvorený federálny štát Česko-Slovensko s plnou autonómiou pre Slovákov na ich území. 

Štefan Osuský na robotníckych stretnutiach počas obedňajších prestávok presviedčal robotníkov (immigrantov zo strednej Európy) v zbrojárskych fabrikách, aby neverili nemeckej, rakúskej a maďarskej propagande, ktorá ich vyzývala do štrajkov. Tvrdil, že propaganda je zameraná na narušenie dodávok Spojencom a nie na zvýšenie ich mzdy.

Po vypuknutí I. sv. vojny sa väčšina politikov na území Česka a Slovenska rozhodla pre vyčkávanie a postoj lojality k monarchií. 

Výnimkou bol akurát Karel Kramář, ktorý očakával rýchle víťazstvo Ruska a vytvorenie veľkej slovanskej ríše. 

Pre Masaryka boli oporou krajania vo Francúzsku, v USA, vo Veľkej Británií, v Rusku a vo Švajčiarsku. Ale aj rodiace sa jednotky československých légií v krajinách, ktoré bojovali na strane Dohody...

Štefan Osuský s finančnou pomocou svojho švagra založil v Chicagu slovenský denník "Slovenské Slovo".  Editorom bol Gustáv Maršal-Petrovský. Slovenské Slovo agitovalo za akcie Slovenskej Ligy v Amerike. Obhajovalo spoluprácu Čechov a Slovákov v Spojených štátoch. Štefan Osuský, ich zakladateľ, neveril, že by Maďari splnili požiadavky Slovenskej Ligy tak, ako ich ona prezentovala v Memorande Kongresu a Štátnemu Departmentu r. 1914.

Fraternalistické organizácie v Amerike v tomto období pozostávali poväčšine z nových emigrantov. Členovia museli byť opatrní, aby nevzbudili dojem, že im viac záleží na ich pôvodnej vlasti ako na Amerike, ktorá ich pritúlila.

Dôležitú úlohu na území Čiech a Slovenska v tom čase (1915) zohrával Tajný výbor Mafie, ktorý od roku 1915 združoval  inteligenciu a dôstojníkov Rakúsko-Uhorskej armády (zaužívaný pojem je c. k. armáda – teda cisársko - kráľovská armáda, keďže panovník Rakúsko-Uhorska bol rakúsky cisár a uhorský kráľ), ktorí mali za úlohu zabezpečiť, aby na domácej scéne nenastal odklon od politiky, ktorú v zahraničí reprezentovali Masaryk, Beneš a Štefánik.

Štefánik bol v tom čase "Second Lieutenant" (podporučík?)

 Dohoda medzi Slovenskou Ligou v Amerike a Českým Národným Združením. 

Zástupcovia Čechov a Slovákov z týchto organizácií súhlasili pracovať spoločne, ako rovní, na vytvorení federálného štátu Česko-Slovenska pozostávajúceho z dvoch rovnocenných národov Čechov a Slovákov.

Vo vojenskom rozkaze z 30.nov.1915 sa píše: "Vzhľadom na svoj zdravotný stav má dovolené absolvovať cestu na niekoľko etáp a oddychovať na ceste podľa potreby".

Dr. Štefan Osuský píše denné správy pre Francúske noviny. Napísal tiež brožúru "Maďari a Pangermanisti", v ktorej opisuje snahy Nemecka zjednotiť strednú a juho-východnú Európu,  spolu s Tureckom do spoločného bloku pod vedením Nemecka.

(Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=403725 )

Thomas G. Masaryk, Edward Beneš a skupina českých politických emigrantov zakladajú v Paríži "Českú Národnú Radu" s cieľom presvedčiť Spojenecké sily o potrebe rozbiť Rakúsko-Uhorsko a znovuobnoviť "České Kráľovstvo".

9-ty Kongres Slovenskej Ligy v Amerike sa uskutočnil v Chicagu. Napriek Clevelandskej Dodode nezhody medzi českými a slovenskými organizáciami v Amerike pokračovali. Úlohou kongresu, okrem iného, bolo vniesť "jasno" do otázok spolupráce Slovákov s Čechmi. Účastníci konferencie boli informovaní, že Masaryk, Durich, Beneš a Štefánik založili v Paríži Českú Národnú Radu. Pomenovanie Rady vzbudilo na kongrese veľké vzrušenie a vyvolalo otázku, ako má Slovenská Liga v Amerike postupovať v danej situácii. Bolo rozhodnuté, že Slovenská Liga pošle svojich delegátov do Európy, aby vysvetlili profesorovi Masarykovi a zodpovedným ľudom v Londýne, Paríži  a v Petrohrade pozíciu Slovenskej Ligy v Amerike v otázkach založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako delegát Ligy bol zvolený (luterán) Dr. Štefan Osuský. Neskôr, 12.apríla 1916 bol užším výborom Ligy v Pittsburgu zvolený druhý delegát (katolík) Dr. Gustáv Košík, editor Katolíckeho Sokola. Dr. Štefan Osuský bol kongresom zvolený aj za Vice-Prezidenta Slovenskej Ligy v Amerike. 

9-ty Kongres Slovenskej Ligy v Amerike sa uskutočnil v Chicagu.

Napriek Clevelandskej Dodode nezhody medzi českými a slovenskými organizáciami v Amerike pokračovali. Úlohou kongresu, okrem iného, bolo vniesť "jasno" do otázok spolupráce Slovákov s Čechmi.

Účastníci konferencie boli informovaní, že Masaryk, Durich, Beneš a Štefánik založili v Paríži Českú Národnú Radu. Pomenovanie Rady vzbudilo na kongrese veľké vzrušenie a vyvolalo otázku, ako má Slovenská Liga v Amerike postupovať v danej situácii. Bolo rozhodnuté, že Slovenská Liga pošle svojich delegátov do Európy, aby vysvetlili profesorovi Masarykovi a zodpovedným ľudom v Londýne, Paríži  a v Petrohradepozíciu Slovenskej Ligy v Amerike v otázkach založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Ako delegát Ligy bol zvolený (luterán) Dr. Štefan Osuský. Neskôr, 12.apríla 1916 bol užším výborom Ligy v Pittsburgu zvolený druhý delegát (katolík) Dr. Gustáv Košík, editor Katolíckeho Sokola.

Dr. Štefan Osuský bol kongresom zvolený aj za Vice-Prezidenta Slovenskej Ligy v Amerike. 

1016.04.27 stretnutie Štefánika s Gabriele d'Annunzio in Venice

V máji 1916 prišiel letec Štefánik do Talianska a dostal povolenie od ministerstiev zahraničia a vojny, aby mohol lietať nad líniami Rakúsko-Uhorskej armády a rozhadzovať propagačné letáky. Manifest v letákoch vyzýval Čechoslovákov (sic) aby sa nebáli a dezertovali do Talianska, kde im bude dovolené vstúpiť do tvoriacich sa čsl. légií a bojovať na strane spojencov. Tento manifest vzbudil veľký záujem medzi českými a slovenskými vojakmi bojujúcimi v c.k. armáde. Tisíce z nich dezertovali do Talianska.

Dr. Štefan Osuský odchádza anglickou loďou vezúcou zbrane a výbušniny z USA do Anglicka s poslaním vysvetliť Českej Národnej Rade pozíciu Slovenskej Ligy v Amerike založenú na Clevelandskej Dohode.

Dr. Štefan Osuský, zástupca Slovenskej Ligy v Amerike, pristal v Liverpool ako jediný cestujúci na anglickej vojenskej lodi (okrem 5 členov posádky). Preveroval ho Scotlad Yard, mal "domáce väzenie". Seton-Watson a Wickham Steed sa zaňho zaručili a strávil s Masarykom nasledujúce 3 týždne. T.G.Masaryk  ho poslal do Paríža, k Dr.Benešovi, aby sa oboznámil s oslobodzovacím hnutím.

Dr. Štefan Osuský, zástupca Slovenskej Ligy v Amerike, prišiel do Paríža, do centra oslobodzovacieho hnutia, aby sa s ním zoznámil. 

Všimol si, že všetky poštové obálky a hlavičkový papier majú meno "Národná Rada Česká". Nebola tam zmienka o Slovákoch. Povedal, že Slovenská Liga v Amerike nemôže a nebude spolupracovať s Radou, ak v pomenovaní rady nebudú zahrnutí aj Slováci. Dr.Beneš, po konzultáciach s T.G.Masarykom, Gen. M.R.Štefánikom a s p. Durichom, povedal, že sa zhodli na pomenovaní "Národná Rada Českých Zemí". 

Dr. Štefan Osuský oznámil, že ak Parížska Národná Rada nezmení svoje meno tak, aby zahrňovalo aj Slovákov, že sa vráti do Ameriky a oznámi Slovenskej Lige, že spolupráca Slovákov s Čechmi nie je možná. Koncom roku 1916, po opätovných dohovoroch s členmi Rady, bolo prijaté pomenovanie "Česko-Slovenská Národná Rada".

Legitimita Česko-Slovenskej Národnej Rady v Paríži, ktorú štáty Dohody (postupne) uznali ako dočasnú vládu vtedy ešte neexistujúceho Česko - Slovenska, sa opierala o vznik vojenských jednotiek, ktoré by bojovali po bokoch spojeneckých armád. Vďaka československým légiám vo Francúzsku, Taliansku a predovšetkým v Rusku sa to podarilo. 

Dr. Štefan Osuský odchádza do Ženevy, do Švajčiarska, kde po 2 týždňoch zakladá "Tlačové stredisko", ktoré sa stáva centrom diplomatických novinárskych aktivít a špionáže. Píše správy pre americké a anglické konzuláty a francúzsku ambasádu v Berne. Nadväzuje dôverné priateľské vzťahy s americkým sociológom žijúcim v Ženeve, s Prof. Georgom Herronom.

Októbrová revolúcia (boševická revolúcia, VOSR-Veľká Októbrová Socialistická Revolúcia) v Rusku

Zložité rokovania, aby čsl.armáda bola samostatnou vojenskou jednotkou

Počet členov Prvej Katolíckej Slovenskej Jednoty 

• 1891 - 4,063 členov
• 1914 - 46,791 členov
• 1918 - 51,817 členov

Národný Slovenský Spolok mal r.1918 - 39,118 členov.  

Telocvičná Slovenská Jednota Sokol (Gymnastic Slovak Union Falcon) mala r.1918 - 14,381 členov

Rímsko a Grécko Katolícka Slovenská Jednota Sokol (Roman and Greek Catholic Gymnastick Slovak Union Falcon) mala r. 1918 - 19,450 členov

Všetky slovenské katolícke mužské,  ženské a mládežnícke organizácie v Amerike mali r. 1918 - 131,777 členov

Všetky ostatné slovenské organizácie (sekulárne, evanjelicke, "neutrálne") v Amerike mali r. 1918 - 74,134 členov

Rakúsko-Uhorský cisár Karl posiela Prof. Lammasha k Prof. Herronovi s tajným posolstvom pre prezidenta Wilsona, že by chcel uzavrieť separátny mier s Dohodou.

Štefánik odchádza do Talianska na pokračovanie ťažkých rokovaní s talianskou vládou, aby dovolila vznik čsl. légií v Taliansku.

Zložité rokovania a cestovanie medzi Rímom, Pádovom a Parížom boli úspešne ukončené 21.apríla 1918 v Braschi Palace. Pozri 1918.04.21

Vittorio Emanuele Orlando povedal o M.R.Štefánikovi toto: "V tom čase som bol ministerským predsedom významnej krajiny s 36 miliónmi slobodných obyvateľov. Predo mnou stál politický exulant, bez domova, bez rodnej krajiny, ale v tom okamihu som začal obdivovať toho človeka stojaceho vysoko morálne, ktorý reprezentoval najmohutnejšiu silu na svete: silu idey."

Boli to slová, ktoré o Štefánikovi povel Orlando po tom, ako Štefánik od neho žiadal povolenie ustanoviť Česko-Slovenské vojenské jednotky v Taliansku (čsl.légie) takýmto spôsobom: "Nechcem od Vás nič. Zbavujem Vás hocakých morálnych záväzkov. Nežiadam od Vás nič iné, iba aby moji ľudia mohli zomierať za svoje ideály".

Bolo o trošku skôr ako rok pred tým, ako Štefánikovo lietadlo "Caproni" nevysvetlene havarovalo pri pristávaní vo Vajnoroch. Štefánik bol v tom čase ministrom vojny prvej československej vlády.