Útržky z histórie

 Dohoda medzi Slovenskou Ligou v Amerike a Českým Národným Združením. 

Zástupcovia Čechov a Slovákov z týchto organizácií súhlasili pracovať spoločne, ako rovní, na vytvorení federálného štátu Česko-Slovenska pozostávajúceho z dvoch rovnocenných národov Čechov a Slovákov.

Ľudovít Štúr kodifikoval nárečie stredného Slovenska ako Slovenský jazyk.

Českí vodcovia počas revolúcie r.1948 požiadali Slovákov, aby sa spojili s Českom a vytvorili autonómny štátny celok v rámci Rakúska. Dvaja slovenskí vodcovia, Miloslav Hurban a Michal Hodža odmietli túto ponuku dúfajúc, že sa im podarí samostatný snem v rámci kráľovstva Maďarska (sic). Potlačenie revolúcie r.1948 habsburskými a ruskými vojskami urobilo koniec týmto špekuláciam o vytvorenie únie Slovákov a Čechov.

Slovenskí národní vodcovia pripravili návrh Memoranda so slovenskými národnými požiadavkami. Memorandum požadovalo uznanie slovenského národa, slovenského jazyka a vytvorenie autonómneho územia Horné Uhorsko (Upper Hungary (sic)) , kde sa bude používať slovenský jazyk, budú tam slovenské školy. Územie bude mať proporcionálne zastúpenie v uhorskom sneme a budú zaručené občianske slobody. Predtým ako slovenskí národne orientovaní šľachtici mohli predložiť toto memorandum na uhorskom sneme, slovenskí maďarsky orientovaní šľachtici, v mene všetkých Slovákov, toto Memorandum odmietli.

Slovenskí národní dejatelia r.1861 založili v Turčianskom Svätom Martine Slovenskú Kultúrnu Spoločnosť nazvanú Matica Slovenská.

Slovenskí národní dejatelia otvorili 3 slovenské gymnáziá

Na základe Rakúsko-Uhorského vyrovnania sa Rakúsko-Uhorská monarchia rozdelila na 2 časti duálneho štátu. Pre Slovákov tým začalo ťažké obdobie tvrdej maďarizácie.

POZRI 

http://slovenskezahranicie.org/node/71

Požiadavky Slovenskej Ligy v Amerike prezentované v Memorande Kongresu a Štátnemu Departmentu USA.

9-ty Kongres Slovenskej Ligy v Amerike sa uskutočnil v Chicagu.

Napriek Clevelandskej Dodode nezhody medzi českými a slovenskými organizáciami v Amerike pokračovali. Úlohou kongresu, okrem iného, bolo vniesť "jasno" do otázok spolupráce Slovákov s Čechmi.

Účastníci konferencie boli informovaní, že Masaryk, Durich, Beneš a Štefánik založili v Paríži Českú Národnú Radu. Pomenovanie Rady vzbudilo na kongrese veľké vzrušenie a vyvolalo otázku, ako má Slovenská Liga v Amerike postupovať v danej situácii. Bolo rozhodnuté, že Slovenská Liga pošle svojich delegátov do Európy, aby vysvetlili profesorovi Masarykovi a zodpovedným ľudom v Londýne, Paríži  a v Petrohradepozíciu Slovenskej Ligy v Amerike v otázkach založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Ako delegát Ligy bol zvolený (luterán) Dr. Štefan Osuský. Neskôr, 12.apríla 1916 bol užším výborom Ligy v Pittsburgu zvolený druhý delegát (katolík) Dr. Gustáv Košík, editor Katolíckeho Sokola.

Dr. Štefan Osuský bol kongresom zvolený aj za Vice-Prezidenta Slovenskej Ligy v Amerike. 

Po vypuknutí I. sv. vojny sa väčšina politikov na území Česka a Slovenska rozhodla pre vyčkávanie a postoj lojality k monarchií. 

Výnimkou bol akurát Karel Kramář, ktorý očakával rýchle víťazstvo Ruska a vytvorenie veľkej slovanskej ríše. 

Pre Masaryka boli oporou krajania vo Francúzsku, v USA, vo Veľkej Británií, v Rusku a vo Švajčiarsku. Ale aj rodiace sa jednotky československých légií v krajinách, ktoré bojovali na strane Dohody...

Washingtonská deklarácia

Vyhlásenie nezávislosti Česko-Slovenska

Martinská Deklarácia

Thomas G. Masaryk, Edward Beneš a skupina českých politických emigrantov zakladajú v Paríži "Českú Národnú Radu" s cieľom presvedčiť Spojenecké sily o potrebe rozbiť Rakúsko-Uhorsko a znovuobnoviť "České Kráľovstvo".

9-ty Kongres Slovenskej Ligy v Amerike sa uskutočnil v Chicagu. Napriek Clevelandskej Dodode nezhody medzi českými a slovenskými organizáciami v Amerike pokračovali. Úlohou kongresu, okrem iného, bolo vniesť "jasno" do otázok spolupráce Slovákov s Čechmi. Účastníci konferencie boli informovaní, že Masaryk, Durich, Beneš a Štefánik založili v Paríži Českú Národnú Radu. Pomenovanie Rady vzbudilo na kongrese veľké vzrušenie a vyvolalo otázku, ako má Slovenská Liga v Amerike postupovať v danej situácii. Bolo rozhodnuté, že Slovenská Liga pošle svojich delegátov do Európy, aby vysvetlili profesorovi Masarykovi a zodpovedným ľudom v Londýne, Paríži  a v Petrohrade pozíciu Slovenskej Ligy v Amerike v otázkach založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako delegát Ligy bol zvolený (luterán) Dr. Štefan Osuský. Neskôr, 12.apríla 1916 bol užším výborom Ligy v Pittsburgu zvolený druhý delegát (katolík) Dr. Gustáv Košík, editor Katolíckeho Sokola. Dr. Štefan Osuský bol kongresom zvolený aj za Vice-Prezidenta Slovenskej Ligy v Amerike. 

Začala sa 18. januára 1919 v zrkadlovej sieni Versaillského paláca pri Paríži. Práve tu, 18. januára 1871, bolo po prehratej vojne s Pruskom vyhlásené nemecké cisárstvo. Preto Francúzi trvali na tom, aby sa mierové rokovania konali v Paríži. Rokovania trvali nepretržite až do roku 1923, keď boli doriešené všetky územné problémy.

Zúčastnené štáty a zástupcovia

Na konferencii v Paríži sa zúčastnilo 27 víťazných štátov, porazené štáty zastúpené neboli. Sovietske Rusko konferenciu ignorovalo. Na konferencii pracovalo mnoho komisií (celkovo 58). Hlavný orgán konferencie – Radu desiatich – tvorili:

USA - Woodrow Wilson a Robert Lansing,
Veľká Británia – David Lloyd George a lord Arthur James Balfour, 
Francúzsko – Georges Clemenceau a Stephan Pichon, 
Taliansko - Vittorio Orlando a Sydney Sonnino,
Japonsko - barón Makino a vikomt Chinda.

Rada desiatich bola neskôr zmenená na Radu piatich (tvorili ju iba šéfovia delegácií piatich veľmocí), v prípade neprítomnosti Japonska alebo Talianska na Radu štyroch alebo Radu troch.

(pozri Parížska mierová konferencia)

Československú delegáciu na mierových rokovaniach viedol predseda vlády Karel Kramář, ale skutočnou vedúcou osobnosťou delegácie bol minister zahraničia Edvard Beneš. Sekretárom delegácie bol Štefan Osuský, ktorého prizvali z Londýna.

Česko-slovenská delegácia na konferencii bola v ťažkej situácii. Najhoršie bolo, že napriek tomu, že Česko-Slovensko patrilo medzi víťazné mocnosti, nemalo presne určené hranice štátu. Hranice štátov sa určovali na základe jedného z dvoch princípov, alebo z historického hľadiska alebo zo strategicko-ekonomického hľadiska. Z historického hľadiska mal vznikajúci štát nárok na Sudety, ale nie na Slovensko. Zo strategicko-ekonomického hľadiska to nebolo až také jasné. 

Veriaci v Černovej (dnes časť Ružomberka) chceli aby kostol, postavený za ich peniaze, vysvätitil ich kňaz Hlinka. Cirkevná vrchnosť však tohto „pansláva“ a „rebela“ rok predtým suspendovala a zatiaľ čo Hlinka odcestoval na prednáškové turné po Morave a Čechách, dal biskup Alexander Párvy príkaz, aby vysviacku chrámu urobili za asistencie žandárov poslušnejší kňazi.

Ale dav sa ozbrojenej garde postavil na odpor. Zazneli štyri salvy, 50 výstrelov a na mieste zostalo 9 mŕtvych a 15 ťažko ranených. Z nich zomreli ešte šiesti. Mŕtvych nechali ležať v kalužiach krvi až do večera. Najmladšia obeť, Tonka Lejková, mala iba 14 rokov.

V auguste 1926 začala konferencia v Hague, ktorá mala určiť reparácie, ktoré mali porazené štáty v 1.svetovej vojne zaplatiť víťazným štátom. Spočiatku bola požiadavka, aby Česko-Slovensko zaplatilo 542 miliónov zlatých korún za škody a 750 miliónov zlatých frankov za oslobodenie.

Dr. Štefan Osuský, ktorý viedol vyjednávania za Česko-Slovensko, dosiahol, aby táto suma bola znížená o škody, ktoré spôsobila Rakúsko-Uhorská armáda po vyhlásení Česko-Slovenska 28.októbra 1918. Tým zachránil 2 generácie obyvateľov Česko-Slovenska aby boli "otrokmi" víťazných mocností. Dr. Beneš mu za jeho účinkovanie v reparačnej komisii osobne ďakoval.

4.mája 1919 sa M.R.Štefánik sa vracal z Talianska domov na Slovensko svojím lietadlom Caproni spolu s talianskou posádkou. Pri pristávaní vo Vajnoroch lietadlo z doposiaľ nevysvetlených dôvodov havarovalo a celá posádka lietadla zahynula v troskách lietadla. M.R.Štefánik bol v tom čase generálom a ministrom vojny prvej vlády Česko-Slovenska.

Svetozár Hurban Vajanský bol uväznený za svoje národné aktivity. Situáciu v tedajšom Rakúsko-Uhorsku opísal v „Óde na Kolumbiu“

Pred r.1914 americkí Slováci dúfali vo vytvorenie autonómneho Slovenska v rámci Uhorska. Počas 1.svetovej vojny sa situácia zmenila. Slováci v Amerike, podobne ako v Európe, boli rozdelený do troch hlavných skupín, sekularisti, lutheráni a katolíci. Prvé dve skupiny dúfali vo vytvorenie najužšej možnej únie s Čechmi v jednotnom Československu. Tretia skupina, katolícka väčšina, naliehala aby bol vytvorený federálny štát Česko-Slovensko s plnou autonómiou pre Slovákov na ich území. 

T.G.Masaryk prestal brať do úvahy zmluvy s americkými Slovákmi a začal politiku "centralizácie" Československa do jednotného štátu. To začalo vyvolávať pobúrenie medzi slovenskými katolíkmi v Amerike aj na Slovensku. Sekulárni a evanjelícki Slováci to vítali. Poukazujúc na Pittsburskú Dohodu sa katolícki Slováci domáhali autonómie a počas nasledujúcich 20 rokov nasledujúc politický plán formulovaný v Amerike a prijatý Slovákmi v Európe pokračovali v zápase o autonómiu.

Joseph II bol cisárom Rakúsko - Uhorska. Vydal sériu reforiem. Medzi iným sa snažil zaviesť nemčinu ako jediný administratívny jazyk Rakúsko-Uhorska, čo pobúrilo maďarskú (sic) šlachtu. Maďari (Uhorský snem) sa rozhodli "maďarizovať" Uhorsko, v ktorom žili členovia ďalších 5 národov (pozri štatistiku z r.1825).

Uhorsko malo 8,893,627 obyvateľov. Z toho bolo 3,385,000 Maďarov.
Ostatné obyvateľstvo tvorili Slováci, Podkarpatskí Rusíni (Ruthenes), Chorváti, Srbi a Rumuni.
Slovákov (Slowaques) bolo 2,903,000.

Slováci získali autonómiu, ale až po tom, ako Hitler a Mníchovská dohoda obmedzili územie a vplyv Česko-Slovenska.

Keď Hitler obsadil Čechy a Moravu "dovolil" Slovákom utvoriť svoj vlastný štát.

Slovenská Národná Rada vyhlásila 14.marca 1939 Slovenskú Republiku.

Latinčina bola nahradená maďarčinou ako oficiálny jazyk Uhorského kráľovstva. Iné národy odmietali maďarizáciu protredníctvom svojich akadémií, novín, časopisov a hlavne kodifikovaním svojich vlastných jazykov.

Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta 1863.

Za predsedu bol zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes.

Za podpredsedu bol zvolený evanjelický superintendent Karol Kuzmány.

(pozri sk.wikipedia.org) 

Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta 1865; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok.

Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh.

Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849).

(pozri sk.wikipedia.org) 

Obdobie tvrdej maďarizácie. Výrok Kolomana Tiszu: Slovenský národ neexistuje.

Podľa oficiálnej maďarskej štatistiky slovenský národ neexitoval. V sčítaní ľudu r.1910 nebola otázka  "Materinský jazyk", ale "Úradný jazyk". Podľa tohoto sčítania počet Slovákov klesol z viac ako 3 miliónov v r.1825 na menej ako 2 milióny v r.1910. Počet Maďarov za rovnaké obdobie vzrástol z 3,385,000 na 9,945,000.

V tomto období dostávali Slováci na Spiši (v tom čase akási "kozmopolitická" oblasť) od Poliakov informácie o dobrých zárobkoch v Amerike. Odtiaľ sa informácia šírila po celom slovensky hovoriacom území. Cena "šífkarty" bola asi $80, a tak mnohí Slováci sa veľakrát zadĺžili a onedlho sa ocitli  na Ellis Island (New York) na svojej ceste do Pittsburghu. Tvrdopracujúci immigranti obyčajne splatili dlh behom niekoľkých mesiacov a začali posielať ušetrené peniaze domov.

Od r. 1819 do r. 1899 neboli zaznamenaní žiadni slovenskí immigranti v USA, pretože sa nazaznamenávali prichádzajúci podľa materinského jazyka, ale podľa krajiny odkiaľ prichádzajú. Sčítanie ľudu r.1910 zaznamenalo "Materinský jazyk". Podľa tohoto sčítania žilo v USA  284,444 Slovákov a 3,240,476 Slavic or Lettic (sic)

Bola to "čudná" klasifikácia (Slavic or Lettic), ako keby sme sa pýtali, či je niekto "German or Latin". 

Z porovnania štatistických údajov z r.1910 (284,444) a z r.1920 (619,866), berúc do úvahy, že emigrácia počas 1.svetovej vojny poklesla, vyplýva, že začiatkom 1.svetovej vojny, v r.1914, v USA žilo asi 500,000 Slovákov.

Sú to však len odhady. Immigračný úrad napočítal 99,749 Slovákov immigrujúcich do USA medzi r. 1911-14 a 2,925 Slovákov immigrujúcich do USA medzi r. 1914-18

Podľa záznamov immigračného úradu USA prišlo v r. 1911-1914 99,449 Slovákov

Podľa záznamov immigračného úradu USA prišlo v r. 1914-1918 2,925 Slovákov

377,527 Slovákov, ktorí príšli do USA v rokoch 1889-1910, cieľové miesto usídlenia uviedli:

• 195,632 Pennsylvania
• 48,310 New York
• 35,729 New Jersey
• 30,785 Ohio
• 26, 351 Illinois

Zo 71,172 Slovákov, ktorí prišli do USA v r.1908-1910 sa ich 41,726 (59%) vrátilo po čase späť na Slovensko.  Mnohí prišli druhýkrát alebo tretíkrát a ak si zvykli na americký spôsob života, priviezli so sebou rodiny a natrvalo sa usadili v USA.

V r. 1893 bolo naprieč Amerikou 277 Slovenských spolkov, ktorých členovia si navzájom pomáhali vo finančnej núdzi. Z nich bolo

• 148 v Pensylvánii
•  33 v New York
•  30 v Ohio 
•    8 v Illinois

Prvá slovenská katolícka farnosť v USA vznikla v mestečku Streator, Illinois, r. 1883

Prvá slovenská škola v Amerike vznikla pre slovenskej farnosti v mestečku Streator, Illinois, r.1889, 6 rokov po vzniku farnosti. Nezadlho potom začali "hromadne" vznikať slovenské farnosti a školy naprieč Amerikou.

Sčítanie ľudu r.1920 zaznamenalo 619,866 Slovákov žijúcich v USA

M.R.Štefánik sa narodil 21.júla 1880 v rodine skromného protestanského pastora v Košariskách.

Pražský biskup na žiadosť Clevelandského biskupa posiela do Ameriky mladého seminaristu Furdeka, aby sa pripravil na vedenie Českej farnosti Lurdskej panny Márie, kde po vysviacke Furdek pôsobil až do svojej smrti r.1915 

Po zavretí troch slovenských gymnázií, dvaja bývalí študenti, Janko Slovenský a Július Wolf, prišli do USA. R.1885 začali v Pittsburghu vydávať Bulletin, prvé slovenské noviny v USA.

15. februára 1890 Peter Rovnianek zakladá v Pittsburghu, v Pennsylvanii Národný Slovenský Spolok.

Rev. Štefan Furdek založil 4.septembra 1890 1.KSJ v Clevelande.

Jej mottom bolo "Za Boha a Národ".

1.KSJ vydáva časopis (týždeňník) Jednota

V r.1892 Lutherans (sic) v USA založili Evanjelicku Jednotu.

Táto Jednota vydávala svoje vlastné noviny Slovenský Hlásnik (Slovak Herald).

V r.1893 vznikli v Cleveland iné evanjelicke noviny , Hlas (Voice), vedené Jánom Pankuchom. Slovenskí Lutherani (sic) v Clevelande sledovali viac slovenské národné ciele, zakiaľ Chicagski Lutherani (sic) podporovali skôr "československú" myšlienku.

Vydávatelia a editori slovenských periodík v Amerike sa stretli a dohodli sa na vytvorení Národného Fondu pre Slovensko (National Fund for Slovakia)

T.G. Masaryk, český profesor filozófie, začal v Bohémii hnutie "Hlasist".

Zástupcovia 13 slovenských organizácií a 9 slovenských novín sa stretli v New Yorku a vytvorili Centrálny Slovenský Narodný Výbor (Central Slovak National Committee) pre zbieranie financií pre potreby Slovákov v Uhorsku.

Gróf Apponyi, vtedajší maďarský minister školstva (vzdelania), pri svojej návšteve v Lýceu v Bratislave prehlásil, že "Brezová je hniezdom (protimaďarskej) rebélie".

Katolícki členovia Telocvičnej Slovenskej Jednoty Sokol (Gymnastic Slovak Union Falcon) boli "unavení" z neustálych výpadov vedenia Jednoty Sokol proti cirkevnému duchovenstvu. Preto založili r.1905 Rímsko a Grécko Katolícku Slovenskú Jednota Sokol - Roman and Greek Catholic Gymnastick Slovak Union Falcon.

Štefan Osuský emigroval do Spojených Štátov.

Mnohí slovenskí katolícki kňazi v Amerike sa stretli 3.septembra 1906 vo Wilkes-Barre, Pensylvania a založili Katolícky Kongres Slovákov (Catholic Congress of Slovaks). 

Slovenské organizácie a noviny sa zišli 4.aprila 1907 v Pittsburghu a spoločne vyzvali zvolať Slovenský Národný Kongres.

Viac ako 10,000 delegátov, zástupcov rôznych slovenských spolkov v Amerike, sa "napratalo" 26.mája 1907 do priestorov Clevelandskej budovy  Greys Armory a zapálení túžbou po jednote Slovákov v Amerike založili Slovenskú Ligu v Amerike (Slovak League of America).

Prvým prezidentom Ligy sa stal Štefan Furdek, zakladateľ Prvej Katolíckej Slovenskej Jednoty a predsedovia rôznych iných slovenských organizácií sa stali vice-prezidentmi.

Počas čosi viac ako prvého roka svojej existencie získala/vyzbierala Slovenská Liga v Amerike 12,000 dolárov pre podporu Slovákov v Uhorsku. Liga poslala 7,000 dolárov redakciam slovenských novín a slovenským politikom. Rovnako Liga pomohla aj vdovám a sirotám obetí Černovskej tragédie (27.október 1907).

Začali vychádzať Národné Noviny (National News), oficiálna publikácia Národného Slovenského Spolku.

• V r. 1910 vychádzalo v Amerike 12 slovenských týždenníkov. Mali dohromady náklad 112,500 výtlačkov.
• V tom istom čase mali Slováci v Uhorsku 20 týždenníkov s celkovým nákladom 48,300 výtlačkov.

Albert Apponyi, bývalý uhorský minister vzdelania, prichádza na prednáškové turné do Ameriky. Clevelandskí Slováci mu pripravili na stanici nemilé privítanie piskotom a rozdávaním proti-Apponyi literatúry. 20 policajtov ho muselo doprevádzať napriek mnohým jasajúcim Maďarom, ktorí ho tiež prišli privítať. Omnoho "tvrdšie" zaobchádzanie od Slovákov a iných slovanských národností musel Apponyi podstúpiť v Chicagu.   Tí ho na verejných zhromaždeniach prehlásili za tyrana a jeho prejav pre Americkú Federáciu Spoločností prerušilo asi 2000 Slovanov, pred ktorými musel ujsť do svojho auta a iba obušky policajtov ho uchránili pred rozhnevaným davom. Organizátori Washingtonského Festivalu, ktorí tiež pozvali Alberta Apponyiho, svoje pozvanie odvolali s obavami pred ďalšími demonštráciami proti Apponyimu. 

Účastníci 5. Kongresu Slovenskej Ligy sa  dozvedeli, že (1) Liga má iba 1515 členov a že (2) na konte má iba 1,259.33 dolárov (po strate asi 5,000 dolárov investovaných do Rovnianekovej spoločnosti). Prezidentom po Rovnianekovi sa stal Albert Mamatey.

Štefan Osuský na robotníckych stretnutiach počas obedňajších prestávok presviedčal robotníkov (immigrantov zo strednej Európy) v zbrojárskych fabrikách, aby neverili nemeckej, rakúskej a maďarskej propagande, ktorá ich vyzývala do štrajkov. Tvrdil, že propaganda je zameraná na narušenie dodávok Spojencom a nie na zvýšenie ich mzdy.

Dôležitú úlohu na území Čiech a Slovenska v tom čase (1915) zohrával Tajný výbor Mafie, ktorý od roku 1915 združoval  inteligenciu a dôstojníkov Rakúsko-Uhorskej armády (zaužívaný pojem je c. k. armáda – teda cisársko - kráľovská armáda, keďže panovník Rakúsko-Uhorska bol rakúsky cisár a uhorský kráľ), ktorí mali za úlohu zabezpečiť, aby na domácej scéne nenastal odklon od politiky, ktorú v zahraničí reprezentovali Masaryk, Beneš a Štefánik.

Štefan Osuský s finančnou pomocou svojho švagra založil v Chicagu slovenský denník "Slovenské Slovo".  Editorom bol Gustáv Maršal-Petrovský. Slovenské Slovo agitovalo za akcie Slovenskej Ligy v Amerike. Obhajovalo spoluprácu Čechov a Slovákov v Spojených štátoch. Štefan Osuský, ich zakladateľ, neveril, že by Maďari splnili požiadavky Slovenskej Ligy tak, ako ich ona prezentovala v Memorande Kongresu a Štátnemu Departmentu r. 1914.

Dr. Štefan Osuský odchádza anglickou loďou vezúcou zbrane a výbušniny z USA do Anglicka s poslaním vysvetliť Českej Národnej Rade pozíciu Slovenskej Ligy v Amerike založenú na Clevelandskej Dohode.

Dr. Štefan Osuský, zástupca Slovenskej Ligy v Amerike, pristal v Liverpool ako jediný cestujúci na anglickej vojenskej lodi (okrem 5 členov posádky). Preveroval ho Scotlad Yard, mal "domáce väzenie". Seton-Watson a Wickham Steed sa zaňho zaručili a strávil s Masarykom nasledujúce 3 týždne. T.G.Masaryk  ho poslal do Paríža, k Dr.Benešovi, aby sa oboznámil s oslobodzovacím hnutím.

Dr. Štefan Osuský, zástupca Slovenskej Ligy v Amerike, prišiel do Paríža, do centra oslobodzovacieho hnutia, aby sa s ním zoznámil. 

Všimol si, že všetky poštové obálky a hlavičkový papier majú meno "Národná Rada Česká". Nebola tam zmienka o Slovákoch. Povedal, že Slovenská Liga v Amerike nemôže a nebude spolupracovať s Radou, ak v pomenovaní rady nebudú zahrnutí aj Slováci. Dr.Beneš, po konzultáciach s T.G.Masarykom, Gen. M.R.Štefánikom a s p. Durichom, povedal, že sa zhodli na pomenovaní "Národná Rada Českých Zemí". 

Dr. Štefan Osuský oznámil, že ak Parížska Národná Rada nezmení svoje meno tak, aby zahrňovalo aj Slovákov, že sa vráti do Ameriky a oznámi Slovenskej Lige, že spolupráca Slovákov s Čechmi nie je možná. Koncom roku 1916, po opätovných dohovoroch s členmi Rady, bolo prijaté pomenovanie "Česko-Slovenská Národná Rada".

Legitimita Česko-Slovenskej Národnej Rady v Paríži, ktorú štáty Dohody (postupne) uznali ako dočasnú vládu vtedy ešte neexistujúceho Česko - Slovenska, sa opierala o vznik vojenských jednotiek, ktoré by bojovali po bokoch spojeneckých armád. Vďaka československým légiám vo Francúzsku, Taliansku a predovšetkým v Rusku sa to podarilo. 

Dr. Štefan Osuský píše denné správy pre Francúske noviny. Napísal tiež brožúru "Maďari a Pangermanisti", v ktorej opisuje snahy Nemecka zjednotiť strednú a juho-východnú Európu,  spolu s Tureckom do spoločného bloku pod vedením Nemecka.

(Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=403725 )

Dr. Štefan Osuský odchádza do Ženevy, do Švajčiarska, kde po 2 týždňoch zakladá "Tlačové stredisko", ktoré sa stáva centrom diplomatických novinárskych aktivít a špionáže. Píše správy pre americké a anglické konzuláty a francúzsku ambasádu v Berne. Nadväzuje dôverné priateľské vzťahy s americkým sociológom žijúcim v Ženeve, s Prof. Georgom Herronom.

Októbrová revolúcia (boševická revolúcia, VOSR-Veľká Októbrová Socialistická Revolúcia) v Rusku

Rakúsko-Uhorský cisár Karl posiela Prof. Lammasha k Prof. Herronovi s tajným posolstvom pre prezidenta Wilsona, že by chcel uzavrieť separátny mier s Dohodou.

Vittorio Emanuele Orlando povedal o M.R.Štefánikovi toto: "V tom čase som bol ministerským predsedom významnej krajiny s 36 miliónmi slobodných obyvateľov. Predo mnou stál politický exulant, bez domova, bez rodnej krajiny, ale v tom okamihu som začal obdivovať toho človeka stojaceho vysoko morálne, ktorý reprezentoval najmohutnejšiu silu na svete: silu idey."

Boli to slová, ktoré o Štefánikovi povel Orlando po tom, ako Štefánik od neho žiadal povolenie ustanoviť Česko-Slovenské vojenské jednotky v Taliansku (čsl.légie) takýmto spôsobom: "Nechcem od Vás nič. Zbavujem Vás hocakých morálnych záväzkov. Nežiadam od Vás nič iné, iba aby moji ľudia mohli zomierať za svoje ideály".

Bolo o trošku skôr ako rok pred tým, ako Štefánikovo lietadlo "Caproni" nevysvetlene havarovalo pri pristávaní vo Vajnoroch. Štefánik bol v tom čase ministrom vojny prvej československej vlády.

Bitka čsl.légii pri Čeliabinsku

Čsl. légie dobyli Penzu 29. 5. 1918

Bitka čsl. légií na Piave