Slovak Studies VIII p.049

Submitted by starosta on Mon, 02/26/2018 - 22:11
frame.SI08.49.JPG
Voľný slovenský preklad orámčekovaného textu je pod obrázkom (js)

Pokračovanie zo strany 48, kde veta začína takto:

Hušek odišiel do susednej miestnosti, kde oznámil (členovi Česko-Slovenskej Národnej Rady - pozn. js) Albertovi Mamateyovi ... ...

... že dáva ultimátum: Alebo Masaryk sľúbi Slovákom plnú autonómiu v novom Česko-Slovensku alebo Hušek povedie 1. Katolícku Slovenskú Jednotu proti Česko-Slovenskému hnutiu. Hušek už predtým hrozil takýmto krokom a odstúpenie Jednoty, najväčšej slovenskej organizácie v Spojených Štátoch, by spôsobilo nevýslovné ťažkosti a komplikácie a škody kauze Česko-Slovenska. Mamatey tlmočil Masarykovi vážnosť hrozby a Masaryk potom, ako si prečítal Clevelandskú Dohodu (Clevelandskú Dohodu si môžete pozrieť na http://slovenskezahranicie.org/clevelandska-dohoda), vyhlásil túto za zastaralú a vypracoval novú dohodu. Masaryk sľúbil Slovákom plné jazykové práva, slovenskú administratívu a slovenské súdnictvo. Hušek dvakrát odmietol navrhované ústupky a požadoval, aby tam bol zahrnutý samostatný Slovenský Snem.

Toto "divadlo", ako Mamatey prenášal ceruzkou napísané Masarykové návrhy z miestnosti do miestnosti vyburcovalo (vyvolalo hnev?) slovenských členov  Česko-Slovenskej Národnej Rady, ktorí sa rozdelili na dva tábory vo vzťahu k samostatnému Slovenskému Snemu. Rev. Ján Kubášek, Ján Pankuch, Gejza Mika a Albert Mamatey boli za Snem. Ján Janček, rev. Jozef Murgaš, Andrej Šustek, a Milan Getting boli alebo proti alebo sa nevyjadrili. Masaryk vyriešil túto "patovú situáciu" tým, že zahrnul samostaný Slovenský Snem do dohody a všetci 16-ti členovia Česko-Slovenskej Národnej Rady (v Amerike), spolu s Masarykom, ju podpísali. Hušek mal pocit, že svoje požiadavky dosiahol.


 

Roky, ľudia, udalosti a lokácie v tomto článku nie sú spracované.
Chronologické údaje z tohoto článku nie sú zaznamenané v Chronológii